Od Karakoram cez Hindu raj po Hindukúš

Autor: Andrej Hajdusek | 22.2.2008 o 15:10 | Karma článku: 5,93 | Prečítané:  2416x

Z Passu naspäť do Gilgitu a smer – na východ k pohoriu Hindukúš a k Afgánskemu pohraničiu

Muzikáá k textu 1 (Mario Biondi - This is what you are) 

Muzikáá k textu 2 (Faithless - I want more)

Vysmiati domáci si vysedávali pred našim hotelíkom v Passu pár metrov od ľudoprázdnej Karakoram Highway a užívali afgánskeho produktu. Nám ostávalo akurát tak ležať na posteli a naberať sily z predošlých zdravotných problémov na nasledujúcu túru dvoch mostov nad Hunza river. Pri večery som si prisadol k dvom už zmieneným dvojiciam z predošlého článku a kecali dosti dlhú dobu o jednotlivých zážitkoch či už zcestovaného Číňana, ktorý s krátkymi prestávkami cestoval dlhé roky po všetkých kontinentoch alebo o zážitkoh Španiela Josepha z pred asi ôsmich rokov keď častejšie navštevoval saharskú a subsaharskú Afriku od vnútrozemia Alžírska, cez Mali, Benin, Togo.. Poväčšine si bral síce organizované tours, ale zážitkov mal z tade habadej. Zažiť saharské noci pod hviezdami, na to sa nezabúda do konca života. Medziiným spomenul aj domácich v púšti, ako sa mu zmienili o pristátiach amerických lietadiel a objektoch hlbšie vo vnútrozemí. Na čo už slúžili to nevedel povedať. Ale isté je, že obrovská neosídlená rozloha krajiny a korupcia na vyšších miestach umožňuje organizovať akcie či legálne alebo nelegálne v krajine za rôznymi účelmi.  

Trek dvoch mostov ponad Hunza river a blízkymi dedinkami na druhej strane rieky sa určite oplatí vidieť. Či už sú to výhľady na blízke ľadovce alebo hory naokolo vrátane Cathedral range, ktoré patria medzi najobrázkovejšie v tomto pohorí. Domáci pracujúci na políčkach nemajú problém vás ponúknuť miestnymi plodmi. 

Karakoram Highway je v týchto miestach už neďaleko čínskych hraníc tichá. Kde tu auto, nejaký ten vymaľovaný kamión mieriaci na hranicu po čínsku elektroniku a iný tovar. Čakal som rušnejšiu premávku na severe pri hraniciach, ale opak bol pravdou. Práve sme sa nachádzali na najvzdialenejšom bode našej dvoj mesačnej letnej cesty. Od nasledujúceho dňa sme si to namierili naspäť na juh do centra Severných oblastí – Gilgitu a smer východ cez oblasti, ktoré nie sú turistami často navštevované, k Afgánskemu pohraničiu.  

5hodín v mikrobusíku som sa zarozprával s dvoma mladými Pakistancami chalaniskami. Čerství spromovaní doktori sa vracali z Činy kde študovali, naspäť za svojimi rodinami do oblasti Pandžáb. Za ten čas sme stihli prebrať všetky témy od Kašmíru, cez rozvíjajúcu sa Čínu, postavenie žien v severných oblastiach v porovnaní na juhu v mestách, ich pohľadov na vec a môjho európskeho. Zarozprávali sme o udalostiach v krajine po 11stom septembri, problém s Afgánskymi imigrantmi, nezávislými Tribal Areas a južnom a severnom Vaziristane, o ktorých som viac popísal v inom článku. Spomenuli obrovské prílivy Afgánskych utečencov po 79tom z Afganistanu. Do 11. septembra boli Pakistansko-Afgánske hranice takmer bez kontroly. Afgánski prisťahovalci si nepotrebovali v krajine vybaviť žiadne doklady. Po udalostiach na východe USA sú už nútení pri prekračovaní sa preukazovať minimálne ID kartou.  

Konzervatívnejšie horské Severné oblasti, púštny Belučistán ako aj Severozápadná hranica s Afganistanom sa prejavuje aj postavením žien v spoločnosti. Zatiaľ čo v miliónových mestách nie je až taký problém sa ísť zabaviť do nočných ulíc, v týchto častiach je rozhovor so ženou na ulici skôr vylúčený. V horských dedinách pod turistickým Nanga Parbat domáce ženy radšej vyšli niekoľko metrov nad cestu, len aby nemuseli prejsť okolo nás. A to sme im ešte celkom slušne uhýbali. Počas dňa stretnete v centre miest ako Péšawar, Gilgit alebo Chitral len málo žien. Akurát si pamätám, že v dvoch uličkách v centre Péšavaru kde predávali ženské šaty ich bolo jak divého maku pod Damavandom... ale samozrejme s rodinným chlapským doprovodom. Odfotografovať pekné portréty žien ako i vo všetkých moslimských krajinách si vyžaduje hlavne trpezlivosť a čas, ktorého sme mi nemali veľmi nazvyš. Najlepšie je sa spoznať s domácimi, ktorí poprípade pozvú cudzinca do svojho domu a dovolia mu odfotiť nežné polovičky. To sa nám v Pakistane nestalo aj keď pozvaní bolo nieľkolko. Ale stále sme boli v pohybe, aby sme za mesiac pobytu videli čo najviac z plánovaných častí krajiny.  

Naspäť v Gilgite sme si dali niekoľkodňový oddych v “slnečnicovom“ hosteli. Kolegyni Peti prišlo po príchode nasledujúce ráno znova zle. Tak hybaj ho do miestnej asi jedinej fakultnej nemocnice široko ďaleko. Dlhšiu dobu jej nezaberali rôzne spektrálne medikamenty na trávenie. Lekár, usmievavý čerstvý dedko, držiac svojho mesačného vnuka, zistil po testoch jasnú príčinu. Predpísané tabletky ju mali podľa neho hneď do večera vyliečiť, no ani jeden z nás tomu neveľmi veril. Medzi nemocenskými budovami sa premieľali od skorého rána stovky ľudí vo farebných sári a klasických mužských shalwar kameez šatách. Ustarostené mamky s deťmi na rukách migrovali z jednej budovy do druhej.  

V hosteli sa ubytovali aj dvaja mladí doktori, s ktorými sme do mesta pricestovali. Medzitým sme spoznali skupinku Čechov odetých v pakistany kameeze, na ktorých nás upozornil ich známi ešte z autobusovej stanice, ktorý už cestoval naspäť do Islamabádu na letisko do zemí české. Chalani pekne nafotili či už samotný Gilgit alebo krajinu.  

Na 350km dlhú cestu smerom do mesta Čitrál v pohorí Hindukúš som sa vnútorne veľmi tešil. Iné časti pohoria, konečne cesta povedie trošku menej turistickými časťami. Táto štrková cesta, kde vozidlá dosahujú priemernú rýchlosť 30km/hod, vedie horskými dedinami, sprvu ponad ľadovcovú rieku Gilgit s občas roztvárajúcimi sa údoliami ako Ishkoman valley, Yasin valley a malebnej Phander valley (asi najpopulárnejšie časti na trekovanie v tejto časti Hindu raj). Prechádza okolo niekoľkých jazier a vyššie položených rozvodnených potokov, ktoré zavodňujú planiny pre dobytok vo vyšších polohách. Krásne miesta na fotenie. V týchto častiach mi bolo najviac ľúto, že nemáme vlastnú dopravu, aby sme si zastavili podľa želania a vykúpali sa v tých krásnych jazerách a riekach a len tak sa potúľali medzi obilnými políčkami. Údolie Phander so svojimi farbami s vyššie položenými rozliatymi planinami, kde horskí ľudkovia pasú dobytok, vyrazí vskutku dych. Snáď sa ešte podarí do týchto častí sveta dostať.  

Najznámejšie miesto na celej trase je pravdepodobne Shandur pass (3810mnm). Po celý rok pustý priesmyk, cez ktorý prechádza niekoľko vozidiel denne na ceste medzi dvomi najväčšími mestami Severných oblastí Pakistanu – Gilgit a Chitral. Ale raz za rok sa na 4 dni toto miesto zmení na najsledovanejšie hracie ihrisko krajiny. Stretávajú sa tu najlepší hráči póla z Chitrálu a Gilgitu, ktorých sleduje viac ako 12 tisícové obecenstvo. Nájdu sa aj takí, ktorí kvôli tejto udalosti precestujú pol sveta. 

O necelých sto kilometrov na sever sa paralelne s cestou tiahne Wakhan koridor. Územie Afganistanu, ktoré je svojou geografickou polohou tzv. izolované od zvyšku krajiny. 200 míľ dlhé údolie rozdeľuje 5 tisícové končiare Pamíru na severe so 6tísicovou hradbou hôr Hindukúšu na juhu. Celé storočia slúžil Wakhan ako prirodzený kanál medzi strednou Áziou a Čínou. Teraz je toto zabudnuté údolie jedno z najneprístupnejších častí bývalej Hodvábnej cesty. Pred viac ako 730 rokmi týmito miestami prechádzal mladý Marko Polo ďalej na východ za svojimi dobrodružstvami. Pre tých dobrodružnejších sa dá vstúpiť do Wakhanu legálne s vízami cez Khyber pass, Kábul a pokračovať ďalej na sever. Alebo jednoduchšie z Tadžikistanu. V Péšavare som stretol Damiena Íra v mojom veku, ktorý sa potĺkal niekoľko týždňov popri Afgansko-Pakistanskom pohraničí severne od dediny Mastuj v Hindukúši. Prenajal si oslíka a miestneho domáceho, ktorý ho sprevádzal dva týždne po horách, kde sa celé roky ak nie desaťročia neukázal západný turista. Aj Lonely planet vydal dávnejšie vydanie trekovanie v horách východného Afganistanu (tak nejak sa to volalo, nemyslím tým Trekking in Karakoram & Hindukush). Dvaja západní autori knihy sa vyjadrili, že pretrekovali časti, kde sa západný turista neukázal niekoľko desaťročí. Ale osobne si myslím, že nadšencov, ktorí prechádzajú a túlajú sa aj po tých najzabudnutejších oblastiach v tejto časti sveta je stále dosť a internet je perfektný prostriedok ako získať ich poznatky a skúsenosti.

Damien nebol veľmi ukecaný. V Péšavarskom hotely obaja s jedným Francúzom vysedávali a spolu sme čumeli do bedne na Tróju. Príbeh Francúza, z toho mi šlo do smiechu ešte predtým než ma ponúkol afgánskym produktom. Chalanisko trávil už asi 6 týždňov ponevieraním sa po Pakistane len preto, že si kupoval dostatok kvalitného materiálu z Afgánu a každodenne si “začervenával“ oči a myseľ. Nič dokopy, len vysedával a ponevieral. Damien mi začal spomínať ako sa rozhodol ilegálne prekročiť hranice Afgánskeho Wakhan koridoru z najsevernejšej dedinky Sost blízko Khunjerab priesmyku. Poriadne sa pripravil a prešiel viac ako 5000metrov vysokú hradbu hôr v menej známom východnejšom priesmyku. Najprv vyskúšal viac používaný ilegálny prechod o čosi na západ, ale tam ho zastavili strážni. Zmieňoval sa o sfarbených kaňonoch do červena, v skratke úplne iných horách aké človek vidí na Karakorame. Pobudol niekoľko dní v rozľahlom údolí a vrátil sa naspäť do Pakistanu cez ten istý priesmyk.  

Krásne pohľady sa nám ukazovali na večerný Hindukúš. Po tom ako sme klesali z priesmyku Šandúr popod zmrákajúce sa hory so zelenými dedinkami niekde hlboko pod nami. Poobednajšia miestna búrka úplne vymyla horským prúdom asi 40metrový kus cesty. Zúfalému a hlavne unavenému vodičovi nezostávalo nič iné len sa vrátiť s autobusom naspäť do vzdialeného Gilgitu. Ďalšia horská hrmavica bola na obzore. Ťažké mraky sa začali prevaľovať ponad končiare a my sme rýchlo prekročili prúdy a šli hľadať strechu nad hlavou. Domácim z neďalekej svadby nevadilo, že sme sa usalašili na verandu miestnej mešity. Pod nami vyhrávala veselá svadobná muzika. Najlepšie na tom bolo to, že my Slováci sme mali v ten večer poriadnu ponorku z cestovania. Zatiaľ čo si k nám prisadli asi 20ti miestny, sme sa mi hádali a la cestovateľská ponorka 10 000 kilometrov od domova. Niekoľkokrát nás pozvali, aby sme sa k nim pridali, ale nebola ani nálada a hlavne sme boli so všetkého cestovania unavení.  

Ale nasledujúce ránko na streche džípu, smer mesto Chitral, sa nám očistili mysle od nepríjemného a pri pohľade na okolitú zobúdzajúcu sa divokú prírodu človek len mohol čumieť na tie krásy. Šesť a pol tísícovka Buni Zom sa týčila aj s bielym trblietajúcim sa hrebeňom na slnku na druhej strane rieky. Ľadovcové prúdy stekali v jednu divokú rieku desiatky metrov pod našimi kolesami. Tak som chcel strašne to zvečniť a musel som sa držať ako drak oboma rukami. Inak by som skončil niekde na dne rieky a rozplynul sa do tej divokej nádhery...

Niekoľko fotiek z cesty. Poväčšine fotené cez okno z autobusu a počas oddychov.

(ak fotky seká z pravej strany v Mozille, treba prepnúť na internet explorer)

 

 

1.jpg

v Gilgitskom hosteli plnom slnečníc

 

 

 

2.jpg

ponad rieku Gilgit smer Chitral

 

 

3.jpg

zelené údoličká a políčka

 

 

 

4.jpg

 

 

 

 

5.jpg

 

 

 

 

6.jpg

a jede jede mašinka 20km ha hoďku

 

 

 

7.jpg

 

 

 

 

8.jpg

taká rýchla fotka autobusu z údolia Phander.. ale viac sa pokúsim vypísať liniek dole na konci z tohto krásneho miesta.

 

 

 

 

9.jpg

Shandur pass

10.jpg

Policajný checkpoint s knihou návštev (Shandur pass)

 

 

 

11.jpg

Northern Areas Transport Corp.

12.jpg

 

 

 

 

13.jpg

 

 

 

 

14.jpg

 

 

 

 

15.jpg

Pusté miesto po väčšinu roka, ale 4 dňový festival hráčov póla z neho spraví každý júl obrovské stanové mestečko

 

 

 

 

16.jpg

zostupovanie do údolí (Hindukúš)

 

 

 

 

17.jpg

 

 

 

 

18.jpg

 

 

 

 

19.jpg

batohy na plecia a ďalej sa ide po svojich

 

 

 

 

20.jpg

Na druhé ráno..po ponorke alebo stále ponorka?:)

 

 

 

 

21.jpg

za dedinou Mastuj. V týchto končinách niekde trekoval Damien celé týždne.

 

 

 

 

22.jpg

ranná 5 hodinová rozcvička zadnice na drkotajúcom sa džípe

 

 

 

 

23.jpg

 

 

 

 

24.jpg

politické stretnutie miestnych

 

 

 

25.jpg

America forever...

 

 

 

 26.jpg

rozcvička mladých v Chitrále na pólovom ihrisku

 

 

 

 

27.jpg

 

 

 

 

28.jpg

 

 

 

 

29.jpg

 

 

 

 

30.jpg

jeden z dvoch mostov spájajúcich svet s troma údoliami malého národa Kalashov

 

 

 

 

31.jpg

 

 

 

 

32.jpg

 

 

Linky:    Marian Golis     

            

             Výborný článok o Wakhan koridore  

 

             Preskenovany Karakoram&Pakistan LP guide

            

            

             Mapa Pakistanu       Mapa Severných oblastí

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nechcú dať očkovať svoje deti. Na nete sa radia, ktorý lekár ich za to nenahlási

Za odmietnutie očkovania je pokuta 331 eur. Vlani ich hygienici udelili 690 za vyše 39-tisíc eur.

PLUS

Ako hlboko je v kauze eurofondov namočená SNS a ako Smer

Smer sa nemôže tváriť nevinne.

KOMENTÁRE

Pavol sa oženil s Vladimírom. Obrúčku nosia s trémou

Jemma si brala svoju priateľku a Pavol priateľa.


Už ste čítali?