K najzápadnejšej z osemtisícoviek

Autor: Andrej Hajdusek | 28.12.2007 o 2:13 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  2633x

Z Raikot Bridge smerom na Fairy Meadows, Beyal a Nanga Parbat Base camp trek

Pod Nanga ParbatPod Nanga Parbat

Muziká k textu - Radiohead 15step

Raikot bridge, alebo jeden zo strategických mostov ponad divokú rieku Indus v Severných oblastiach Pakistanu. Niekde od tohto miesta sa počíta najvyššie prevýšenie na našej planéte k vrcholu Nanga Parbat. Horúce ráno, ostré slnko. Ešte stále nevyspatí z predošlého dňa, keď sme sa prestopovali po Karakoram Highway až sem. Bratia kamionisti, ktorí nás pribrali k sebe a viezli 200 km = desať hodín až do skorého rána, nás strašili na nebezpečnú okolitú oblasť s banditami. Po zotmení na jednom z mnohých policajných checkpointov si náš pomaľovaný truck počkal na ďalších kolegov a spolu sme sa viezli po zotmení v kolóne.  

Čakal som v Himalájach všeličo, prudké zmeny počasia, búrky, ľadovce a snehy, ale nie 50 stupňovú rozpálenú planinu. Skaly sa javili až ščernaté od slnka. Páľava, ktorá brala človeku každým dychom energiu a hlavne dôležitú vodu. Kolega Čech, ktorý sa k nám pridal v Ráwalpindy a vyrazil s nami do Pakistanských Himalájí poznamenal, že po 4 mesiacoch neustáleho trekovania (300km dlhej Annapurna trek, mesiace trekovania v zelenom Kašmíre a Deosai plains) ho nasledujúci deň a pol dorazil asi najviac.  

Vody sme si zobrali na prepočítaných 14km ako tak normálne. Ja s Peťou každý po tri litre, Honzo borec jednu 1,5litrovku. Vyštartovali sme okolo desiatej hodiny dopoludnia. Kolegyni prišlo zle z predošlých tráviacich problémov. Pár hodín pooddychovali v tieni. Nikomu sa v tom hice ani nechcelo ísť ďalej. Ďalšie kilometre do kopca po vystrieľanej ceste dynamitom, s hlbokými zrázmi do údolia rieky Raikot Gali po ľavej strane cesty. Postupom času sme zastavovali džípy a prosili o vodu. Domáci vodiči mali všetko na saláme, turisti nám našťastie prihodili nejaké litre naviac. Stúpali sme a stúpali až sa nám otvoril krásny výhľad na ožiarené steny Nanga Parbat v zapadajúcom slnku. Na prvý pramienok vody sme naďabili neskoro večer. S radosťou sa rozložili opodiaľ a so zvedavými domácimi sme začali variť na horáku ovsené kaše. Dobre sme sa zasmiali s domácimi na našej spoločnej konverzácií v miestnom jazyku skrz lonely planet slovník na konci knihy. V ten deň to boli pokusy v miestnom Balti, Urdu alebo Pashto jazyku. Konverzácia typu, potrebujem toaletný papier, kde je kondóm alebo na akom nástupišti stojím uprostred krajiny, kde je množstvo turistov, ale takmer každý využíva prevoz džípmi až niekam k hornej dedine Jhel, nás všetkých spoločne rozosmiala. Neviem čo to znamená v miestnej mimike, ale jeden chlapisko mi stále ťukal do hlavy. Tak som začal aj ja, len jemu to očividne nevadilo...

K Fairy meadows niečo vyše 30km od hlavnej cesty, nám trvala cesta deň a pol trekovania. Za každým niekoľkokilometrovým rohom som čakal opísané Rozprávkové lúky, ale stále nás to ťahalo niekam do kopca. Do kempu Fairy meadows sme došli zničení. Honzo skonštatoval, že to bol asi najväčší zabiják zo všetkých doterajších mesiacov trekovania, ktoré mal za sebou. Pre mňa to bolo horšie než trek ktorý som si dal sám v Líbyi na Sahare alebo v Jordánsku vo Wadi Rume. Tam aspoň pofukoval jemný vetrík, ktorý zjemňoval horúčavu. Zato v púštnej doline tesne nad Raikotom nebolo nič, len neznesiteľné teplo a prašná cesta do kopca. Zrejme neďaleké päť a osem tisícovky a postavenie doliny vytvárajú aridné podmienky na akumuláciu tepla bez akéhokoľvek závanu vetra.

Výlet k Rozprávkovým lúkam pod Nanga Parbat ponúka všetko čo môže trekovanie v Himalájach ponúknuť. Hlboké zrázy do divokej ľadovcovej rieky hneď pod cestou. Horúce a zaprášené časti na začiatku treku. Vo vyšších polohách zas zelené, terasovité políčka so zavlažovacím systémom. Prechádzanie borovicovými a jedľovými lesmi. Smerom k základnému táboru sú to obrovské ľadovce, ktoré padajú v strmých uhloch po svahoch hôr. Vysokohorské rozkvitnuté lúky s pobehujúcimi svišťami a kedy tedy padajúcimi lavínami z blízkych strmých svahov. Ale hlavne sú to majestátne steny osemtisícových končiarov Nanga Parbat, pri ktorých si človek bez slova sadne na kameň a s otvorenými ústami pozoruje a vsáva tú atmosféru.

Domáci sú v tejto časti Pakistanu zvyknutí na množstvo turistov z celého sveta. Umelé nadhodenie cien, sme riešili večným zjednávaním. Z môjho pohľadu tu boli dve sorty domácich ľudí -  Tí, ktorí sa aktívne živili turizmom (od vodičov, cez kuchárov, sprievodcov a majiteľov kempov) a tých, ktorí si žili svoje životy nezávisle v okolitých dedinkách, prácou na poliach a staraním sa o svoje rodiny. V správaní a prístupe to bolo samozrejme vidieť. Heslo – si turista, plať teda dva krát viac, väčšina návštevníkov prijala.. Ale nie Čechoslovácke trio, ktoré sa stopom drbkalo tisíce kilometrov takmer až k čínskym hraniciam. Koľkokrát chceli odrbkať Andyho, toľkokrát im povedal svoje do očí.. Pakistanskí turisti - právnici, sa z nás smiali, že vo vlastnej krajine platia viac než my. Ale tomu predchádzala stratégia “oki, nedáš lacnejšie, idem sa pozrieť inde...“. S Honzom Čechom sme chceli dokázať majiteľovi kempu, že to posraté chicken kúpim o údolíčko ďalej neporovnateľne lacnejšie.. Ale svičky dedinčania boli dohodnutí s majiteľom. Proste Fairy meadows mafia. 

Kempy pod Nanga Parbat - to je to pravé miesto na spoznanie pravých backpackerov blúdiacich svetom. Skupinka Francúzov, ktorí dva týždne cestovali Čínou, jej severnými časťami, aby svoj výlet ukončili na blízkej 5 a pol tisícovke. Neviem z akého dôvodu si vybrali práve tento kopec, ale dodatočne som sa dozvedel, že ho nezdolali. Haluzára Nemca, s tým asi najkvalitnejším spacákom a najľahším stanom, aký som vôbec videl. ¾ roka dozadu si povedal, že navštívi a potrekuje väčšinu horstiev sveta. Začal v Patagónií, pokračoval Aljaškou. Myslím, že takmer ročná samota mu dosť išla na mozog. Pri každej vlastnej haluzy sa začal svojsky smiať.. Pri ňom som si povedal, že ak niekedy vyrazím sám na viac rokov po svete, tak minimálne pokecám každý tretí deň k stádu kôz… 

Takmer 3dni pod Nanga Parbat = stále sa meniace počasie. Víriace oblaky v nespočetných prúdoch okolo horstiev. Ťažké búrkové mračná, ktoré sa rozhodli vyliať všetku svoju vodu a sneh na blízke ľadovce. Ale aj modrastá obloha kontrastujúca s jasnou bielou na blízkych svahov hôr. To sú veci pre ktoré sa oplatí cestovať a vidieť svet.

 Fotky (keď seká v mozille tak internet explorer)

1.jpg

Raikot bridge, kde sa brehy Indusu zužujú a prúdy pekne víria

 

2.jpg

Honzo, počas oddychu v horúčave nad údolím

 

3.jpg

 

 

4.jpg

Za tieňom popoludnia

5.jpg

Cesta pre džípy k Fairy meadows... z jednej strany vydolovaná cesta dynamitom, z druhej podopretá kamením nad hlbokým spádom do ľadovcovej rieky

6.jpg

 Prvé pohľady na Rakaposhi range

 

 

7.jpg

 

  

8.jpg

 

 

9.jpg

Prvé pohľady na Nanga Parbat

 

 

10.jpg

Terasovité políčka po ceste (kde sa lúče slnka nedostanú nadlho)

 

 

11.jpg

Zahalené ženy na poliach

 

12.jpg

 

 

 13.jpg

 

  

14.jpg

Usmejte sa mi slečny modelky

 

 

15.jpg

 Konečne leesyy

 

 

16.jpg

 

17.jpg

 

 

18.jpg

 

 

19.jpg

 Ááá sme dorazili

 

 

20.jpg

Kráľovstvo modrej a bielej

 

21.jpg

 

 

22.jpg

 

 

23.jpg

Horské ľadovce nad hlavami...jeden z okolitých vrcholov

 

24.jpg

Dedinka, kam sme šli hadať Kura

 

25.jpg

len si sadnúť a s otvorenými očami vnímať tú krásu 

 

26.jpg

 

 

27.jpg

 

 

28.jpg

Gangs of Nanga Parbat

 

29.jpg

 

 

30.jpg

 

 

31.jpg

 

 

32.jpg

 

 

33.jpg

Vitajte v kráľovstve ľadovcov

 

34.jpg

 

 

35.jpg

 

 

37.jpg

Farebné ružové lúky

 

38.jpg

 Pod horou..

 

39.jpg

Okno do nebííčka

 

40.jpg

ľadoplaz

 

41.jpg

 

 

42.jpg

som svišť a mňa len tak neodfotííš

 

43.jpg

 

 

44.jpg

 

 

45.jpg

utekajúca svištia prdelka

 

 

46.jpg

Total zoom svišť á la Nanga Parbat

 

47.jpg

48a.jpg

 

 

49.jpg

 

 

50.jpg

 

 

51.jpg

 

 

52.jpg

 ČSR company

  

53.jpg

 

 

54.jpg

Aj smerom dole to prevýšenie dalo zabrať (asi 9hodín, 3výškové kilometre) kolenáá traste sa!

 

55.jpg

 

 

56.jpg

arbeiten pause

 

57.jpg

 

 

58.jpg

 

 

59.jpg

smerom na Gilgit po Karakoram Highway... 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?