Aktuálne ešte bojujúc s poslednými termínmi skúšok na výške, si začínam postupne uvedomovať, aký plán som si na tohtoročné leto vlastne vymyslel.
Našťastie, tentoraz sa do ďalekej Ázie vydávame hneď traja. Dobrý kamarát z detstva a kamarátka z geológie zaručujú, že cesta obrovskými vzdialenosťami skrz nekonečné roviny, stepy, púšte a horstvá s niekoľkotisícovými končiarmi ubehne vo veselej nálade. Frísbí a hekísek pri stopovaní s nápisom púšť Taklamakan, nám pomôžu isto uhnať nudu. Pôvodne som sa do týchto častí sveta chystal sám. Ale záujem známych sa pridať na cesty postupne rastie, čo som veľmi rád. I keď popasovanie sa s vlastnými silami v častiach planéty, kde by bol človek odkázaný len sám na seba, mi stále občas vŕta v hlave.
Prichádza leto, po dvoch rokoch prechádzania púšťami si chcem aj so svojimi známymi splniť ďalšie sny. Stopom skrz obilnicu - Ukrajinu (Kijev, Charkov) navštívime Volgograd – bývalý Stalingrad. Rozhliadnuť sa na toto rýchlo rozvíjajúce sa mesto zo známeho vŕšku Mamajev Kurgan, na ktorom stojí 72m výsoká socha Matky Rusi. O niekoľko stoviek km viac na juh sa rozprestiera zas jedna z najkrajších delt na svete – delta Volgy. Uvidíme, koľko sa nám podarí zazrieť z jej vtáctva a iného vodného života. Pri ruskom meste Astrahan prekročíme hranice Kazachstanu, kde nás čaká buď verejnou dopravou alebo stopom minimálne 4000km naprieč rozľahlými stepmi tejto krajiny. Rád by som navštívil jazero Aral s roztrúsenými a zhrdzavenými vrakmi, ktoré sú ponechané presne na miestach, kde ich zastihla klesajúca hladina Aralu. Moderná metropola Kazachstanu – Astana, kde si zas chceme užiť jej nočný život. Ďalšie kroky nás povedú k pohoriam, o ktorých som sníval od detstva – pri mongolských hraniciach je to pohorie Altaj. Viac na juh v Kirgistane – Ťan Šan a v Tadžikistane – pohorie Pamír so svojimi 7 tisícovkami. Treky do základných táborov, alebo len tak po okolitých kopcoch a ich úpätiach v miestnych národných parkoch, patria medzi vychytené a stále nie tak často navštevované. Uvidíme ako sa nám podarí presvedčiť pracovníkov na Čínskej ambasáde v Dušanbe, aby nám vystavili aj napriek prebiehajúcim Olympíjskym hrám tranzitné víza do západnej časti Číny. Rozbehnúť sa priamo dolu z niekoľko stometrov vysokej duny v Taklamakane bude určite parádny pocit.
Ďalší plán cesty by poviedol na čínsku časť Karakoram Highway, ktorá postupne stúpa do vysokohorského priesmyku Khunjerab pass. Čínsko-Pakistanská hranica, z ktorej Karakoram highway nás povedie ďalej na juh cez malebné údolia Passu s ostrými štítmi Cathedral mountains. Ešte raz by som rád navštívil okolie základného tábora Nanga Parbat (tentoraz však nie peši;). Oblasť v údolí mesta Skardu, s malebnými dunami alebo o čosi viac na východ sa rozpretierajú prvé budhistické kláštory...
Krásnych miest, ktoré by som chcel teraz vymenovať je ozaj mnoho. Či sú to malebné údolia so zlatistými obilnými políčkami v severných oblastiach Pakistanu neďaleko priesmyku Shandur. Alebo úrodná Oáza Ezmirghan, ktorá je skrytá v púšti v centrálnej časti Iránu a tentoraz by som si prial tam prespacákovať pod palmami a hviezdami...
Sám som zvedavý kam nás cesta povedie. Máme max 2 a pol mesiaca na cestu. Väčšinu víz si vybavujeme po ceste v jednotlivých krajinách. Finančné prostriedky nám sotva budú stačiť na návrat domov. Ale, tým si hlavu teraz netrápim. Vždy sa mi podarilo akosi vrátiť na to naše malé Slovensko.
Čo najviac stopom tam a čo najviac stopom naspäť. Najlepší spôsob, ako byť v kontakte s domácimi po celej ceste, ušetriť a zažiť zážitky, ktoré by človek pri klasickom cestovaní nezažil. Určite sa vyskytnú oblasti, kde to stopom neveľmi pôjde, ako také Rusko, ktoré nebudeme prechádzať vo väčšom merítku. Posedieť si týždeň v transibírskej magistrále a vystúpiť niekde nad Mongolskom síce znie lákavo, ale prečo sa nevrhnúť na cestu naplno už od začiatku. Bolo by mi pravdepodobne ľúto množstva miest, ktoré by sme cestou minuli resp. presedeli a prepili s domácimi vo vlaku.
Bude to už pravdepodobne moja posledná poriadna cesta podobného štýlu na nasledujúce obdobie. O to viac si ju chcem vychutnať. Prajem všetkým aktívne strávené leto. Pre mojich známych i neznámych odkazujem, že do diskusie postupne budem písať zhrnuté zážitky a skúsenosti priamo počas cesty.
ps. Počas víkendu by som ešte pred cestou rád pridal blog z Iránu (Shiraz, Persepolis, Kurdské oblasti pri Irackých hraniciach) a hlavne krásy východného Turecka pri biblickej hore Ararat)
Pridávam niekoľko fotiek od rôznych autorov z destinácií, ktoré sa chystáme navštíviť (fotky stiahnuté z webu)
Kijev
Matka Rus (Volgograd)
satelitný snímok delty Volgy (USGS)
delta Volgy
Aralská oblasť (Kazachstan)
Astana (Kazachstan)
Altaj
okolie Bishkeku
Jazero Karakol (Kirgistan)
údolie Karakol
trhovisko Bishkek
okolie jazera Karakol
v horách (Kirgistan)
jazero Issyk-Kol
Pohorie Tian-Shan
jazero Alakol
Dushanbe (Tadžikistan)
Pamir (Tadžikistan)
Kashgar (Západná Čína)
púšť Taklamakan (Západná Čína)
okolie Karakoram Highway (Západná Čína)
Do stratena (Západná Čína)
okolie Skardu (Severné oblasti Pakistanu) www.borievky.com
Najsvätejšie Iránske mesto Mashad
Oáza Ezmirghan (Centrálny Irán)